Často nám volajú mamy – niekedy zúfalé, niekedy len zvedavé – že nevedia, aké hry, hračky kúpiť. Nevedia, kde začať. Počuli v podcaste, že sme sa z päťminútovej činnosti doma dostali na hodinu a trištvrte „práce“, ako tomu s úsmevom hovoríme, a chcú vedieť, ako to spraviť tiež.

Tento čas, ktorý teraz dokážeme spoločne stráviť pri zmysluplných aktivitách, nie je výsledok jedného dňa, týždňa ani mesiaca. Sú za tým roky hľadania, skúšania, sklamaní aj malých víťazstiev. A preto sme sa rozhodli spísať zopár tipov – nie ako univerzálny návod, ale ako ponuku možností, ktoré možno pomôžu aj vám.

Nebudeme tu dávať žiadne linky ani značky – každý si vie zadať do Googlu názov hračky a porovnať si, kde kúpi najvýhodnejšie. My vieme, že každé euro sa počíta. Tento zoznam vznikol z našej každodennej reality, ale aj z poznatkov špeciálnej pedagogiky – kde rešpekt, trpezlivosť a pochopenie vývinových potrieb dieťaťa stoja na prvom mieste. Veríme, že inšpirujeme – nie k dokonalosti, ale ku skúšaniu. Lebo práve v tom je kľúč: skúšať znova a znova, vnímať signály dieťaťa, a nájsť si spoločné momenty ticha, radosti, smiechu či sústredenia. Samozrejme, je potrebné brať v úvahu možnosti dieťaťa a najmä to, čo ho baví. A ak si práve vravíte - "jeho nebaví nič" - verte, že ak začnete dieťaťu ponúkať aktivity, hry či hračky, ukáže Vám, čo ho bude baviť :)

Týchto článkov určite vznikne viac, pretože tých aktivít máme naozaj veľa.

Keď sa zdá, že hra je len hra – pokračovanie cesty porozumenia.

Prvým krokom k poriadku v chaose bol obyčajný stôl... Zdanlivo jednoduchá vec, no u nás všetko zmenila. Rozhodli sme sa kúpiť stôl, podobný tomu, aký mal Ondrejko v škole – so stoličkami oproti sebe. Možno to znie ako detail, no bol to náš prvý vedomý špeciálno-pedagogický krok doma. Nie náhodou – pri sedení oproti sebe sa nám otvoril nový priestor na komunikáciu. Ondrejko je neverbálny, a tak sme si postupne všimli, aké dôležité je, že na seba vidíme. Že má priestor sledovať moje výrazy, ruky, mimiku. Že v tom priestore medzi nami sa začalo diať niečo jemné, ale zásadné – dialóg inými cestami, než slovami. Takto vzniklo naše “miesto sústredenia”.

Stôl sa stal ostrovom pokoja, kde sa z chaosu začalo rodiť pochopenie. 

Preto sa nebojte, že to bude vyzerať nemoderne, umelo a podobne... 

Verte sebe aj svojmu dieťaťu, že raz sa to zlomí a ako sme už písali v predošlých článkoch - všetko začína niečim, čo vyzerá, že je nemožné...

Nevzdávajte to, má to zmysel.. Začať aj hneď na jednej jedinej aktivitke... :)

Nie výsledok, ale cesta je dôležitá. A práve na tejto ceste sa začína diať to podstatné – dieťa rastie, učí sa, objavuje... a verí ...