Z piatich minút na hodinu a trištvrte: hry, ktoré s nami zostali

Často nám volajú mamy – niekedy zúfalé, niekedy len zvedavé – že nevedia, aké hry, hračky kúpiť. Nevedia, kde začať. Počuli v podcaste, že sme sa z päťminútovej činnosti doma dostali na hodinu a trištvrte „práce“, ako tomu s úsmevom hovoríme, a chcú vedieť, ako to spraviť tiež. Prinášame Vám opäť fotky našich aktivít, hier, hračiek...

Nebudeme tu dávať žiadne linky ani značky – každý si vie zadať do Googlu názov hračky a porovnať si, kde kúpi najvýhodnejšie. My vieme, že každé euro sa počíta. Tento zoznam vznikol z našej každodennej reality, ale aj z poznatkov špeciálnej pedagogiky – kde rešpekt, trpezlivosť a pochopenie vývinových potrieb dieťaťa stoja na prvom mieste. Veríme, že inšpirujeme – nie k dokonalosti, ale ku skúšaniu. Lebo práve v tom je kľúč... Keď sa zdá, že hra je len hra – pokračovanie cesty porozumenia.

V prvom článku sme písali o tom, ako sú začiatky s dieťaťom (najmä autistickým) často plné zmätku, nepochopenia a frustrácie. O tom, že cesta k porozumeniu a dôvere si vyžaduje čas, trpezlivosť a jemné sprevádzanie. Teraz, keď už stojíme na tej ceste, je dôležité si pripomínať: nič zmysluplné nevznikne za noc. Hra, ktorá dnes vyzerá ako nezmyselné presýpanie kamienkov alebo opakujúce sa otváranie a zatváranie dvierok, môže byť práve tým, čo dieťa potrebuje. Či už pre svoj vnútorný pokoj, senzorickú integráciu, alebo len preto, že v tej chvíli je to jeho spôsob bytia vo svete.

Každá hra niečo učí. Možno nie nás, ale dieťa. A možno nie to, čo si želáme, ale presne to, čo potrebuje.

Hra rozvíja logické myslenie, vnímanie súvislostí, jemnú a hrubú motoriku, senzorické spracovanie, ale aj vzťahovosť, čakanie, či radosť zo spoločného momentu. A hoci sa môže zdať, že „nič sa nedeje“, opak je pravdou.

V dieťati sa deje všetko. Potichu. Postupne. Po svojom.

Naučiť sa hru môže trvať roky. Ale každý krok k nej je výhrou.

Každý malý úsmev, krátky očný kontakt, gesto, ktoré si predtým dieťa nevšimlo, je známkou toho, že cesta má zmysel.

Preto nehľadajme výkony, nehľadajme rýchlosť. Hľadajme spojenie. To je základ, z ktorého môže vyrásť aj tá najobyčajnejšia – a zároveň najkrajšia – hra.

Nevzdávajte to, má to zmysel.. Začať aj hneď na jednej jedinej aktivitke... :)