Z piatich minút na hodinu a trištvrte: hry, ktoré s nami zostali

Často nám volajú mamy – niekedy zúfalé, niekedy len zvedavé – že nevedia, aké hry, hračky kúpiť. Nevedia, kde začať. Počuli v podcaste, že sme sa z päťminútovej činnosti doma dostali na hodinu a trištvrte „práce“, ako tomu s úsmevom hovoríme, a chcú vedieť, ako to spraviť tiež.

Tento čas, ktorý teraz dokážeme spoločne stráviť pri zmysluplných aktivitách, nie je výsledok jedného dňa, týždňa ani mesiaca. Sú za tým roky hľadania, skúšania, sklamaní aj malých víťazstiev. A preto sme sa rozhodli spísať zopár tipov – nie ako univerzálny návod, ale ako ponuku možností, ktoré možno pomôžu aj vám.

Nebudeme tu dávať žiadne linky ani značky – každý si vie zadať do Googlu názov hračky a porovnať si, kde kúpi najvýhodnejšie. My vieme, že každé euro sa počíta. Tento zoznam vznikol z našej každodennej reality, ale aj z poznatkov špeciálnej pedagogiky – kde rešpekt, trpezlivosť a pochopenie vývinových potrieb dieťaťa stoja na prvom mieste. Veríme, že inšpirujeme – nie k dokonalosti, ale ku skúšaniu. Lebo práve v tom je kľúč: skúšať znova a znova, vnímať signály dieťaťa, a nájsť si spoločné momenty ticha, radosti, smiechu či sústredenia. Samozrejme, je potrebné brať v úvahu možnosti dieťaťa a najmä to, čo ho baví. A ak si práve vravíte - "jeho nebaví nič" - verte, že ak začnete dieťaťu ponúkať aktivity, hry či hračky, ukáže Vám, čo ho bude baviť :)

Týchto článkov určite vznikne viac, pretože tých aktivít máme naozaj veľa.

Ako začať – prvé kroky na ceste porozumenia a dôvery

Začiatky sú vždy najťažšie. U nás to nebolo inak. Neexistoval univerzálny návod, ako na to. Začali sme jednoducho – ponúkali sme aktivity, hračky, naše vlastnoručne vytvorené hry, ktoré môžete nájsť aj v tomto článku na priložených fotografiách. Nič sme nenútili. Iba ponúkali. Na začiatku bolo veľa ticha, veľa pozorovania. Ondrik sa najprv len díval – čo robíme, ako sa hráme, čo mu vlastne chceme ukázať. A my sme boli trpezliví. Často bolo potrebné podať pomocnú ruku, vstúpiť do aktivity s ním, ukázať, podporiť. Lebo dieťa potrebuje zažiť úspech – a ten niekedy neprichádza sám od seba. Podstatou týchto prvých krokov je budovanie dôvery. Dieťa potrebuje veriť – najprv sebe, potom tomu, že mama je tu pre neho a pomôže mu, a napokon tomu, že radosť z úspechu existuje. A my ako rodičia sme tu na to, aby sme túto vieru každý deň opatrne budovali – cez hru, cez povzbudenie, cez malé víťazstvá. Pozitívne naladenie, ocenenie aj malých pokrokov a trpezlivé sprevádzanie sú kľúčové.

Nie výsledok, ale cesta je dôležitá. A práve na tejto ceste sa začína diať to podstatné – dieťa rastie, učí sa, objavuje... a verí ...