Ideme do kina? ÁNO! Dnes by sme chceli napísať našu skúsenosť s kinom. Keď nám napadlo, že skúsime Ondrejka vziať do kina, ani sme nečakali, že za pár rokov hrdo napíšeme tieto slová - Ondrejko má rád kino a vydrží celú rozprávku pozerať a minimálne vyrušovať...

Aby ste si nemysleli, že to bola jednoduchá cesta, verte, že to chcelo prípravu a tréning a muselo sa "zapnúť" viacero vecí: Láska k rozprávkam, Láska k popcornu, Trpezlivosť, Príprava na hluk. Chodievame výlučne na rozprávky, no skúsili sme už aj dokument o veľrybách a to ho bavilo tiež.

Od prvého pokusu ubehlo niekoľko rokov a zatiaľ si to užívame ako rodina, čo je obrovské plus. Keď to vezmem spätne, bolo to to najlepšie, čo sme v rámci socializácie mohli spraviť. Raz sa stalo, že sme z kina odišli asi do 5 minút po začatí rozprávky. A vieme presne prečo. Ondrejko má kino spojené s nami a vtedy sme vzali starých rodičov - to hneď nemal to, na čo si zvykol, takže sme museli odísť preč. Preto chodievame iba spoločne, pretože to samozrejme nie je lacné.

Prvé pokusy sprevádzalo vstávanie, trošku hlučnejšie zvuky, ale všetko v rámci normy. Občas sme mali pocit, že iné deti boli hlučnejšie než on. Chodievali na wc, kupovať popcorn, pýtali sa rodičov na dej a občas aj plakali. Zatiaľ čo Ondrejko bol v podstate tichší. Práve preto píšeme tento príspevok, lebo častokrát si rodičia zvyknú namýšľať, že ich dieťa je príliš hlučné a vyrušovalo by, ale je to častokrát len ich pocit. Poznáme to, zažili sme to a mysleli sme si to takisto...

Preto prosíme, skúšajte Vaše deti zapájať do všetkého, čo máte radi Vy, nech sa naučí žiť s Vami, nie pri Vás. Nič nejde jednoducho, chce to tréning, ale verte nám, že sa to oplatí :)