SK23 0900 0000 0051 1953 9794

Začiatkom apríla sme sa vybrali pozrieť pre nás miesto, ktoré symbolizuje strach, ale tieto miesta treba navštevovať, aby si človek uvedomil, čo všetko sa môže vo svete stávať...

Údolie smrti je označenie územia v údolí potoka Kapišovka, rozprestierajúce sa medzi deviatimi obcami v okrese Svidník. V tomto priestore sa v čase druhej svetovej vojny, v období od 21. do 27. októbra 1944 odohrali ťažké boje, ktoré boli súčasťou karpatsko-duklianskej operácie. Boje priamo zasiahli obce: Dlhoňa, Dobroslava, Havranec, Kapišová, Kružlová, Nižná Pisaná, Svidnička, Vápeník a Vyšná Pisaná.

V tejto bitke z roku 1944, vedenej za oslobodenie Československa od nacistických nemeckých vojsk, sa tankové jednotky a pechota 305. streleckej divízie Červenej armády pokúsili preniknúť nemeckou obranou 357. divízie v doline Kapišovky smerom z Duklianskeho priesmyku na Svidník. Tá sa opierala o vhodný terén a bola podporovaná protitankovými zbraňami. Obe strany utrpeli veľké straty a nepretržitými, dlho trvajúcimi bojmi, v sychravom jesennom počasí sa takmer úplne vyčerpali. Brániace sa nemecké vojsko Wehrmachtu dokonca prišlo o takmer všetku svoju obrnenú techniku. Ťažké straty a urputné boje na oboch stranách, v nepriaznivom jesennom počasí, napokon znamenali dočasné zastavenie bojov. Nemecká 357. divízia musela byť stiahnutá a nahradená 168. divíziou.[1] V údolí riečky Kapišovka, počas týchto bojov, na obidvoch stranách padlo až 11 000 vojakov z nich bolo asi 5 000 vojakov vtedajšej Červenej armády. Vojaci toto údolie začali volať Údolím smrti. Medzi Nižnou Pisanou a Kapišovou, zničené tanky T-34 sovietskej 12. tankovej brigády, zostali ponechané na miestach, kde ich zasiahli nepriateľské protitankové zbrane, aby sa pre budúce generácie stali pamätníkmi a mementom ťažkých bojov.

/zdroj: wikipedia/

Parkovanie je možné na dvoch miestach, hneď pod kopcom. My sme trafili deň, kedy tam príšerne fúkal vietor a výšľap bol síce krátky, ale o to ťažší. Ondrejkovi sa to veľmi nepáčilo, ale nejako to vyšliapal spolu s nami. Hneď keď zbadal rozhľadňu, chcel ísť hore. Tak s ockom ju vyšli až úplne hore, ale vraj bolo vietor dosť cítiť, a tak sa tam dlho nezdržali.

Rozhľadňa má nezvyčajný tvar, aby symbolizovala spomienku na najtvrdšie boje počas vojny, ktoré sa na našom území odohrávali práve na území Duklianskeho priesmyku, kde nová atrakcia stojí. Rozhľadňu vysokú 13,5 m vyrobili z kombinácie kovu a dreva. Je to jedno z takých miest, kde vlastne nechcete byť dlho, ak si uvedomíte, čo sa tam odohralo...

Jediné veľké mínus je bordel, ktorý sa tam nachádza a môže trošku znepríjemniť pocit, že toto je miesto, ktoré by takýto bordel nemalo obsahovať, ale ako vieme, všetko je to o ľuďoch...

Podcast

Spotify - Podmaz.sk
close

Kontaktný formulár