Možno Vás tento názov zmiatol, ale dnes sa chceme s Vami porozprávať o téme, o ktorej sa v našich komunitách hovorí najmenej — o sexualite u detí a mladých ľudí s poruchou autistického spektra, najmä u tých, ktorí sú neverbálni a majú mentálne znevýhodnenie. Píšem to ako špeciálny pedagóg ale hlavne ako mama 14-ročného neverbálneho autistu.
Dlhé roky som si úprimne myslela, že sexualita je niečo, čo sa nášho dieťaťa vlastne netýka. Veď nikdy nevidel nevhodné obrázky, porno, videá, nič „odvážne“ na YouTube. Hovorila som si: „Keď neprišli podnety zvonku, tak prečo by sa to malo rozvíjať?“ Keď som však nastúpila na štúdium špeciálnej pedagogiky, veľmi rýchlo som pochopila, že sexualita nie je o tom, čo dieťa videlo alebo nevidelo. Je to príroda. A príroda si vždy nájde cestu.
Sexualita nie je téma puberty. Je to téma detstva. Nie v tom zmysle, že malé dieťa máte učiť, čo je kondóm. Ale v tom, že ho učíte: čo je príjemné a čo nie, ako sa ho kto môže dotýkať a ako nemôže a hlavne kde, kde je hranica súkromia, čo je bezpečné a čo už nie. Toto nie je „výučba sexu“. Toto je prevencia, bezpečie, rešpekt a hranice. A teraz k učiteľom a pedagógom. Musím to povedať nahlas, aj keď to niekomu nebude príjemné. Často sa stáva, že pedagógovia nemajú skúsenosti s tým ako pracovať so sexualitou dieťaťa, ktoré nerozumie slovám, kontextu a spoločenským normám. Prosím všetkých pedagógov, asistentov, vychovávateľov a učiteľov: Ak neviete, ako reagovať, vzdelávajte sa. Ak nemáte informácie, pýtajte sa. Ak si nie ste istí, povedzte si o pomoc. Nikdy, prosím, nereagujte negatívne na prejavy sexuality. Žiadne „fuj“, žiadne „hanba“, žiadne trestanie rúk. To dieťa nerobí nič zlé. Len nevie, čo je vhodné, čo súkromné, čo bezpečné.
To isté platí pre rodičov. Je úplne normálne cítiť rozpaky, strach či neistotu. Ale negatívne reakcie spôsobia jediné — problém sa potlačí, dieťa sa zľakne a správanie sa môže stať ešte nebezpečnejším. Dnešný svet je plný aj nahoty, vulgarity, OnlyFans, reklamných bannerov a obsahu, ktorý deti nemajú vidieť — ale vidia ho náhodou. Aj keď máte všetko zablokované, stačí jediný klip, jeden obrázok, jedno gesto. A dieťa — aj autistické dieťa — veľmi rýchlo zistí, čo je preň telesne príjemné. A znova — príroda si cestu nájde. Prečo „škvrna na tričku“? Pretože tie škvrny jednoducho nájdeme. Je to realita. A keď sme to konzultovali s odborníčkou na sexualitu ľudí s PAS, odporučila nám jasný, citlivý a bezpečný postup. Chcem Vám odporučiť jednu knihu, ktorú si určite prečítajte - Věra Petlanová Zychová - Jak na sexuální výchovu u dětí a dospívajících s PAS . Je tam jednoduchý návod, ako začať hovoriť o sexualite so svojím dieťaťom bezpečne, nenásilne a primerane jeho mentálnemu veku.
U nás doma funguje: žiadne tresty, žiadna hanba, žiadne odtláčanie rúk, žiadne moralizovanie, žiadne „nesmieš“. Namiesto toho: „Toto je súkromné.“ „Toto robíme len v izbe.“ „Tu a teraz je to nevhodné.“ „Poď, presunieme sa do tvojej izby.“ Negácia nikdy nefunguje. Ak budete donekonečna hovoriť „nie“, nezmizne to. Len sa to zatlačí do strachu a hanby. Viem si predstaviť, že ak sa k Vám dostane tento status, že to môže vyvolať nechuť, či divný pocit. Ale prestaňme zatvárať oči pred tým, čo je nám ľuďom najprirodzenejšie.
To, že budeme pred tým zatvárať oči, neznamená, že to zmizne. Deti a dospievajúci s PAS často konajú tak, ako sami situáciu vyhodnotia a to nie vždy môže byť správne a preto potrebujú podporu a pomoc, aby sa nedostali do krízových situácii. Pokiaľ sa im napríklad niekto páči a chcú sa ho dotknúť, mali by sa najprv opýtať, jednať so súhlasom druhého človeka a to sa práve musia naučiť. Takisto sa musia naučiť, kde sa môžu zapojiť, čo je bezpečné a čo už nie. Čím skôr začneme hovoriť o sexualite ako o prirodzenej potrebe, tým skôr dodáme dieťaťu s PAS tak veľmi potrebnú istotu bezpečia a nebude sa báť... Možno si poviete, že je to hlúposť, že toto predsa neriešia „takéto deti“. Nie je to hlúposť. A nie, nie je to téma len pre rodičov autistov v puberte. Je to téma pre všetkých rodičov už malých detí. Pre učiteľov, ktorí denne vidia správanie, ale nevedia, čo s ním. Pre pedagógov, ktorí niekedy konajú zo strachu, nie z poznania. A pre všetkých, ktorí sa starajú o dieťa, ktoré svetu nerozumie tak ako my. Lebo sexualita patrí aj do života ľudí s PAS. Nie preto, že videli niečo nevhodné. Ale preto, že sú to ľudia. A ľudská prirodzenosť je rovnaká — aj keď komunikácia je iná.
Ak dokážeme túto tému prestať tabuizovať, môžeme deťom dať niečo mimoriadne dôležité: bezpečie, pochopenie a istotu, že ich telo nie je hanba, ale prirodzená súčasť ich života.
Na záver Vám prinášame kontakt na p. Věrku Petlanovú Zychovú, s ktorou sme aj my už organizovali na túto tému webináre /a v novom roku sa môžete tešiť na ďalší/ - ktorá ponúka aj konzultácie. Vrelo odporúčame, je to odborníčka v pravom zmysle slova – email na ňu - Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Kľudne ju môžete kontaktovať a dohodnúť si konzultáciu.
